Čelovce sa po prvý raz spomínajú v r. 1355 pod názvom CZEL – COPPIRINTIA. V 18. storočí patrila obec rodu Pulskovcov, ktorí si z obce vzali predikát a volali sa aj Pulskovcami z Čeloviec.

Dva erby rodu Pulskovcov z Čeloviec

Pulskovci pôvodom z Nizozemska, sa za teroru vojvodu z Alby vysťahovali do Poľska a odtiaľ prešli za Tokoliho povstania do Uhorska a usadili sa v Čelovciach, odkiaľ si zobrali predikát. Zaoberali sa obchodom s vínom, čo sa zrejme odrazilo v ich erbe, v ktorom vidno okrem iného aj tri strapce hrozna.

Pečať Čeloviec poznáme z polovice 19. storočia. V jej strede je zobrazený obilný snop a kosák. Nad ním je nápis CSELFALU a v kruhopise HELYSEG

PETSETJE 1807.

Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce.

Erb obce Čelovce, vychádzajúci z historickej predlohy má túto podobu:

v modrom štíte zlatý snop dolnou časťou prekrývajúci hrot strieborného kosáka so zlatou rukoväťou po bokoch sprevádzaný veľkými striebornými strapcami hrozna na zlatých bezlistých stopkách.

Vlajka obce Čelovce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách:

Pečať obce Čelovce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC–ČELOVCE. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.

Symboly obce Čelovce sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou C–78/2000.